Právo raziť mince získala Kremnica už v roku 1328 od kráľa Karola Róberta. Kremničania ho náležite využili. Z kremnického zlata spočiatku razili mince podľa florentského vzoru nazývané floreny. V 14. storočí vychádzali z mincovne kremnické dukáty, ktoré vďaka vysokej a stálej rýdzosti sa považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Historická stavba kremnickej mincovne v rohu Štefánikovho námestia pôvodne pozostávala z viacerých gotických domov z 15. storočia, ktoré v nasledujúcom storočí architektonicky zjednotili. Mincovňa nadobudla podobu stavby s vlastnou fortifikáciou a arzenálom zbraní. Ďalšie stavebné zásahy v rokoch 1882 až 1889 si vyžiadala modernizácia razenia mincí si v rokoch 1882 až 1889. Najstaršou časťou dnešnej mincovne jej juhovýchodné krídlo, kde sa zachovala pôvodná miestnosť bývalej pokladnice zaklenutá na stredný renesančný stĺp. Kremnická mincovňa je najstaršia na svete a jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov. Dnes tu razia štátne platidlá, pamätné mince a medaily. Múzeum mincí a medailí v meštianskom dome na námestí umožňuje hlbšie poznanie mincovníctva a medailérstva v Kremnici.